rimavska-sobota-synagoga

Zabudnuté synagógy

Židovské synagógy sú v súčasnosti zrkadlom našich dejín – pripomínajú historické chyby, ťažké osudy a zničené životy.

Rimavskosobotská synagóga kedysi stála na rohu bývalej Kossúthovej a Lučeneckej ulice (dnes Hatvaniho a Cukrovarská), bola postavená v roku 1886, po vojne chátrala a v roku 1986, paradoxne pri storočnici jej postavenia, po nej i po budove židovskej školy ostal len prach.

Synagógy v Rimavskej Seči a Tornali boli postavené na sklonku 19. storočia, posledný rok vojny, rok 1945, sa stal im, rovnako ako väčšine ich návštevníkom osudný.

Synagóga v Revúcej si našla svoje miesto na Železničnej ulici v roku 1889. Svoje poslanie však už po vojne nemala pre koho plniť a dnes slúži ako modlitebňa pre Svedkov Jehovových.

O osude Rožňavskej synagógy hovorí článok na Majgemer.sk:

“Až po roku 1849, kedy Uhorský snem Židov zrovnoprávnil, začali sa usadzovať aj v Rožňave. Začala sa písať história rožňavskej židovskej náboženskej obce, v ktorej sa Židia združovali. Prvým Židom, ktorý dostal povolenie bývať v Rožňave, bol obchodník Albert Glatter. Povolenie získal v roku 1850.

Už v roku 1858 mali Židia svojho rabína. Prvým rabínom, t. j. najvyšším duchovným predstaviteľom židovskej komunity bol Izák Deutsch, ktorého v roku 1874 vystriedal Leopold Lamberger. Posledným rabínom bol Leo Singer, ktorý zahynul v roku 1944.
V roku 1875 bola zriadená prvá židovská modlitebňa. Zanedlho po jej otvorení vznikli aj židovská škola, dobrovoľné združenie členov židovskej komunity Chevra-Kadischa a ženský spolok.

V roku 1881 žilo v meste z celkového počtu 4730 obyvateľov 257 Židov a pôsobilo tu i niekoľko židovských podnikov. Židia získali na námestí a na hlavnej ulici niekoľko domov, v ktorých si zariadili obchody.

Fasády domov na rožňavskom námestí dostali v tom čase prestavbami podobu, akú poznáme z historických pohľadníc, a ktorá sa v zredukovanej forme zachovala až do súčasnosti. Na prízemí domov pribudli typické drevené krámikové výklady.

Požiar v lete v roku 1890 zničil veľkú časť mesta. Obeťou ohňa sa stala aj židovská škola. Požiarom poškodenú modlitebňu Židia síce opravili, avšak vzhľadom na vzrastajúci počet židovského obyvateľstva rozhodla sa početná židovská obec postaviť modernú a reprezentatívnu synagógu – dom modlitby, dom učenia a spoločné miesto stretávania sa, symbol domova všetkých Židov. Na jej výstavbu zorganizovala zbierku. Medzi darcami nachádzame mená grófov Dionýza, Emanuela a Gejzu Andrássyovcov ako aj dedičský odkaz Jakuba Strausza. Zároveň vznikol stavebný výbor, ktorý vyhlásil verejnú súťaž na vyhotovenie nového návrhu modlitebne. Budovu synagógy postavil podľa víťazného projektu Nándora Kunfalviho zo Segedína rožňavský staviteľ Nándor Szilvássy, staviteľ reformovaného kostola a nemocnice Kosu-Schoppera v Rožňave.

Základný kameň synagógy bol položený 11. júla 1892. 29. augusta 1893 novú synagógu na Brzotínskej ulici slávnostne otvorili za prítomnosti hlavného župana a starostu mesta. Trinásť metrov vysoká dvojpodlažná budova rožňavskej synagógy s ústredným sakrálnym priestorom bola postavená z tehál v historizujúcom štýle s romantickými a maurskými prvkami. Mala obdĺžnikový pôdorys, dĺžku 22 metrov a šírku 12 metrov.

Po 2. svetovej vojne slúžila opustená synagóga ako sklad nábytku. Koncom 50. rokov bola táto stavba zbúraná pod zámienkou získania pozemku pre autobusovú stanicu. V roku 1970 bol zrušený aj židovský cintorín na Štítnickej ulici. Cenné náhrobníky boli prevezené do mestského cintorína, odkiaľ postupne zmizli.”