rimavska sobota10

Rimavská Sobota ako kultúrne centrum národov

Rimavská Sobota ako sídlo Gemersko-malohontskej župy bola počas Uhorska významným hospodárskym ale aj kultúrnym centrom. Narodili sa tu mnohé významné osobnosti kultúrneho života, ale rovnako sem smerovali aj kroky mnohých tých, ktorí formovali dejiny.

Azda najvýznamnejším rodákom mesta je básnik Mihály Tompa. Narodil sa 28. septembra 1817. K jeho užšej priateľskej spoločnosti patrili básnici Sándor Petőfi a Frigyes Kerényi. Tompa od roku 1847 pôsobil ako kalvínsky kňaz v Behynciach, neskôr v Keleméri a nakoniec v Chanave, kde sa presťahoval po revolúcii 1848/49 a tu aj zomrel. Bol členom Uhorskej akadémie vied a Kisfaludyho literárnej spoločnosti. Mihály Tompa sa v roku 1844 stal vychovávateľom v Prešove, kde sa osobne zoznámil aj so Sándorom Petőfim. Tompa zomrel 30. júla 1868 a pochovaný je v Chanave.

Petöfiho považujú za najvýznamnejšieho maďarského romantického básnika. Do Rimavskej Soboty prišiel dva razy práve na pozvanie svojho priateľa básnika a kňaza reformovanej cirkvi Mihálya Tompu.

Významnou osobnosťou, tentoraz ženského rodu, ktorá má svoje korene v Rimavskej Sobote je Blaha Lujza – herečka a primadona, očarúvala svoje obecenstvo na konci 19. storočia nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska.

Blaha Lujza bola jednou z najslávnejších maďarských operných speváčok a herečiek, nazývali ju “Slávik národa” a narodila sa práve v Rimavskej Sobote 8. septembra 1850. V roku 1901 ju Národné divadlo vyhlásilo za večného člena.

Dvakrát vystupovala aj v Rimavskej Sobote, vo veľkej sále hostinca Huszár zožala obrovský úspech.

Geocaching:

Hľadajte kešku a spoznajte jeden z príbehov mesta Rimavská Sobota

Mikro kešku sme umiestnili za harfu v podstavci sochy básnika Mihalyia Tompu.

Súradnice: 48.384461, 20.022411