slizke3

(Ne)tradičná obec Slizké

Spomínaná od roku 1285 ako Zyluche a od roku 1920 už ako Slizské. Súčasťou obce je Pustatina. Nachádza sa v nadmorskej výške 400 m, na chotári o rozlohe 833 ha. Leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria. Chotár s reliktným povrchom náhornej vrchoviny tvoria prevažne vápence. Väčšinou je odlesnený, len na severovýchode je dubový les.

Bol tu hromadný nález bronzov z mladšej doby bronzovej. Obec je listinne doložená 1285 a 1301 ako príslušenstvo hradu Blh. Spomínaná od roku 1285 ako Zyluche a od roku 1920 už ako Slizské. Názov obce znamená, že v okolí je veľa ílovitej pôdy, ktorá je po daždi šmykľavá. V 15.storočí patrila Derencsényiovcom, v druhej polovici 17.storočia Muránskemu panstvu a rôznym zemianskym rodinám. Obyvatelia si privyrábali zbieraním vosku, výrobou bŕd, dobytkárstvom, pálením vápna a slivovice. V rokoch 1828-37 mala obec 46 domov a 337 obyvateľov. Poľnohospodárstvo, pálenie vápna a výroba dreveného riadu zostala hlavným zamestnaním aj počas prvej ČSR.

O živote Rómov za Prvej republiky a neskôr za Slovenského štátu hovoria aj spomienky Vojtecha Bradovku z blízkej Ratkovej: „Ospravedlňujem sa, že používam výrazy „Cigán, cigánsky,“ ale v časoch ktoré popisujem, sa nepoužíval pre toto etnikum nedávno zavedený „ spoločensky prijateľnejší “ výraz „Róm“.

Ratkovskí Cigáni žili v osade „Hlinäška“. Bola to časť úpätia kopca „Strmý džialec“, kde sa občas ťažila hlina na stavebné práce. Mali tam postavené svoje chatrče posplietané z prútia obmazané hlinou. V lepšom prípade z váľkov bez omietky. Pokiaľ viem, v tom čase neexistovali sociálne a podobné podpory a museli sa živiť ako sa dalo. Väčšinou chodili vypomáhať gazdom pri poľných prácach, pri ošetrovaní dobytka a murárom na stavbách pri miešaní malty, hasení vápna a pod.

Existovalo však už vtedy čosi, čo dnes nazývame verejnoprospešné práce. V lete každú sobotu pozametali námestie „Pläc“ a za to dostali ako výslužku: chleba, mäsiarsku klobásu a pálenku. Obstaraním a rozdaním tohto občerstvenia na obecné trovy bol poverený obecný zriadenec a bubeník Hico báči. Konzumácia sa konala na schodoch pred pekárstvom nášho suseda Pánik báčiho. Prútené metly a lopaty, ktoré boli obecným inventárom museli predtým uložiť v prízemnom priestore kostolnej veže. Niektorí sa zaoberali aj prácami ktoré majú blízko k remeselným činnostiam. Preto ich uvádzam v týchto mojich spomienkach.

Raz sa mi naskytla možnosť vidieť pri kovaní cigánskeho kováča v osade „Hlinäška.“ V chatrči sedel Mišo na na zemi na poskladanom mechu. Medzi nohami na zemi mal položenú malú kovadlinu.- Pred ňou bolo kameňmi obložené ohnisko do ktorého stláčaním  malých kožených mechov vháňalo vzduch malé cigánča. V ohnisku sa žeravili nasekané kusy železa. Mišo ich vyberal kliešťami, a malým kladivom zručne vykoval hlávku a hrot „šínovca“, ktorým sa pripevňovali banské koľajnice k pražcom. Koval ich pre banské závody na Železníku. Bola to najprimitívnejšia šmikňa akú som kedy videl, ale obdivuhodná bola Mišova kováčska zručnosť pri práci s takou minimálnou vybavenosťou. Prichádza mi na um príbeh, ktorý má svoju podivuhodnú cigánsku logiku: Mišo sa dohodne gazdom, že mu vyrobí klince na pribíjanie šindľov,(šändlóce) a to 100 kusov po 5 halierov za kus. Keď gazda požaduje výrobu 1000 klincov, zvýši cigán cenu na 7 halierov za kus, a zdôvodňuje: „Prosím ich pekne pán gazda, na sto klincó sä železo dák najde, ale na tisíc klincó už musím železo kúpič.“

Počet Rómov v Slizkom postupne narastal. Naopak počet Slovákov klesal. Z niekoľkých rómskych remeselníkov sa stala početná komunita rómskych družstevníkov – zamestnancov predovšetkým živočíšnej výroby a na sklonku a v priebehu niekoľkých desaťročí sa obec úplne zmenila. Aspoň čo sa týka obyvateľov.

Ostal však dedinský charakter obce, ale aj čistota a súdržnosť. Obec a jej obyvatelia sa zapájajú do projektov a v obci cítiť pozitívneho ducha snahy o zlepšovanie životných podmienok.

 

Geocaching:

Hľadajte kešku a spoznajte jeden z príbehov obce Slizké

Mikro kešku sme umiestnili k upravenej studničke na začiatku obce – symbol aktivít v obci a nádeje na jej znovuzrodenie.

Súradnice: 48.513600, 20.093327