Slávna história nemeckej komunity v Dobšinej je najviditeľnejšia na mapách.
Silberzeh, Derenleiten, Schafarka, Hochpolena, Grätchn, Eberberg, Hohegrad, Galgenberg, Fleischbeil, Fetzenland, Teschengrobem, Teichkam, Ramsenberg, Büschel, Helper, Kübel, Elo- ranseifein, Pfares, Eickam, Stürz, Raabenbad, Pottschen, Nirngrundel, Grohsvolseifen, Kleinwolfseifen, Teschnergrund, Wurzel, Kleinsteinseufen, Himelfürst, Blosz, Birken, Repl, Haseln, Bergkron, Langvod, Rothensteiin, Benedikt, Zohleken Steingerefuch, Jochmanines brunern, Munkes, Buschel – mestský les, Graben. To všetko sú zaužívané názvy častí dobšinského chotára, ktorým dali meno práve nemecký osadníci.
Vzťah obyvateľov k bulejnerčine najmä po druhej svetovej vojne chladol a tak nemecké nárečie ako i celá komunita v Dobšinej v postupne strácali na početnosti.
„Väčšina mladých ľudí považuje bulejnerčinu za anachronizmus. Inými slovami — pre synov a vnukov je materinským jazykom slovenčina, pre otcov bulejnerčina, od ktorej sa odvrátili”.
Vplyv slovenčiny na nemecké nárečie v Dobšinej postupne rástol a slová i samotné hlásky sa postupne prispôsobovali slovenskej výslovnosti. Napr. v bežnej komunikácii sa začali používať slovenské číslovky miesto nemeckých. Slovosled v bulejnerskom nárečí čoraz viac zhodoval so slovenčinou a nie so spisovnou nemčinou. Je to napokon aj logické, keď si uvedomíme, že nemecké nárečie v Dobšinej bolo dlhú dobu izolované od metropoly nemeckého jazyka a ako nárečie koloniálne bolo vystavené silnému vplyvu slovenčiny.
Už v 80. rokoch 20. storočia miestny obyvateľ konštatoval: „Kde sa ešte v Dobšinej hovorí po bulejnersky? V hostinci „U Turzáka” a v reštaurácii „Baník”, ak sa tu pri pive stretnú aspoň dvaja bývalí haviari. V Dome kultúry sa týmto nárečím občas baví skupinka dôchodcov pri kartách. V jednom obchode s potravinami a v jednej predajni pečiva, kde sú vedúcimi nositeľky miestneho nemeckého nárečia, ak si zákazník pýta tovar po bulejnersky. Občas zaznieva tento dialekt aj na ulici. Ináč ostal dôverným dorozumievacím prostriedkom niekoľkých dobšinských rodín. Väčšinou ním hovoria ľudia najstaršej vekovej kategórie — nad 60 rokov, mladší len výnimočne.“
Geocaching:
Hľadajte kešku a spoznajte jeden z príbehov mesta Dobšiná
Mikro kešku sme umiestnili do opevnenia evanjelického kostola postaveného nemeckými baníkmi.
Súradnice: 48.819663, 20.363853
