bottovo5

Českí legionári na juhu Malohontu

Jednou z najdôležitejších zmien, ktoré územiu dnešného Slovenska priniesol koniec prvej svetovej vojny, bo­la pozemková reforma po vzniku Československa. V jej priebehu aj na území dnešných okresov Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava vznikali nové roľ­nícke usadlosti. Časť z nich bola zo­skupená aj do kolonizačných osád. Ta­kýmito kolóniami boli Bottovo, Hodejov a Slávikovo.

Pozemková reforma bola jedným z prvých ekonomických opatrení mladej republiky. Hlavným dôvodom pre jej uskutočnenie boli nevhodné vlastníc­ke pomery v držbe pôdy. Najmä na Slovensku bolo málo vlastníkov poľnohospodárskych usadlostí strednej veľkosti a na drobných vlastníkov pripadal relatívne nízky podiel pôdy. Zato rozsiahle pozemky patrili veľko­statkárom. Z hospodárskych, politických a so­ciálnych dôvodov sa prijala zásada, že treba odstrániť neprimerané sú­stredenie pozemkovej držby latifundistov, často cudzích štátnych prí­slušníkov a pôdu urobiť prístupnou tým, ktorí ju potrebujú na zveľadenie svojho poľnohospodárskeho majetku.

Kolónia Bottovo leží v nadmorskej výške 195 m v južnej časti Rimav­skej kotliny v doline Belínskeho po­toka pri odbočke z cesty Jesenské—Rimavská Seč. Na východe s ňou susedí koló­nia Orávka. Dnešné Bot­tovo pozostáva z troch relatívne sa­mostatných sídelných útvarov, a to Dobrá, Gerňov a Dievčenská pole. Dobrá vznikla ako samota pri krá­ľovskej hradskej v druhej polovici 18. storočia, Gerňov a Dievčenské po­le ako kolónie na pôde veľkostatku Jelšava (dvory Gernyä-Gerňov a Leánymezó Die včenské pole), majiteľom ktorého bol Filip ]oňáš Coburg-Gotha. Tento coburgovský veľkostatok mal v súčasnom okrese Rimavská So­bota ešte dvory Vyšný Blh, Čobánka a Kacagó. Celková výmera veľkostat­ku bola 3332 ha, z toho bolo 2426 ha poľnohospodárskej pôdy. Okrem toho k veľkostatku patrilo rozľahlé lesné hospodárstvo, ktoré v okresoch Rimavská Sobota a Rožňava zabera­lo okolo 2590 ha pôdy

Keďže majiteľom veľkostatku bol cudzinec, celé hospodárske dvory roz­delili medzi nových užívateľov. Na dvore Vyšný Blh vznikol zvyškový majetok, ktorý bol zoštátnený. Zostá­vajúcu výmeru rozdelili drobným prídelcom v okolitých obciach. Meno­vané štyri ďalšie dvory čiastočne roz­parcelovali kolonistom.

Kolónia Bottovo mala 57 usadlos­tí s výmerou 623 ha celkovej a 420 ha poľnohospodárskej pôdy; spoločné vlastníctvo kolonistov malo výmeru 69 ha. Spočiatku sa kolonistom prideľo­vali usadlosti v dvoch samostatných kolóniách: Gerňov a Dievčenské po­le. Hoci vznikali súbežne, mali roz­dielne obyvateľstvo. Kolonistov uviedli do držby pozemkov dňom 1. 10. 1921, takže išlo o jedny z prvých koloni­začných osád na Slovensku. V osa­de Gerňov sa usídlili bývalí príslušníci československých légií. Podľa nedatovaných prihlášok ich bolo celkom 35, z nich jeden bol francúzskym, ostatní ruskými legio­nármi. Väčšinou (69 percent) boli českej národnosti.

Najviac ich po­chádzalo z Českomoravskej vrchoviny a okolia Olomouca.

Slovenskí kolonis­ti pochádzali prevažne z Pohronia, z okresov Rimavská Sobota, Lučenec, z Východnej a z Maďarska. V osade v čase jej vzniku žilo 186 osôb (98 mužov, 88 žien), z toho bolo 102 detí (57 chlapcov, 45 dievčat). Nábožen­ská štruktúra obyvateľstva bola rôz­norodá.

V archívnych materiáloch sa uvá­dza, že hospodársky rozvoj kolónií brzdil nedostatok lúk, ktorý neod­stránil ani prídel z veľkostatku Já­nošovce (kolonisti žiadali väčšie vý­mery). Kolonisti nemohli ani potom chovať dobytok v dostatočnom množ­stve. Žiadali preto prídel lesa, aby ho mohli zmeniť na pasienok. Naviac ne­mali hospodárske náradie, ani ple­mená dobytka, vhodné pre tunajšie podmienky a väčšinou im chýbali aj skúsenosti z hospodárenia v nížin­ných oblastiach. Pre zlepšenie situá­cie si kolonisti zakladali svojpomoc­né združenia. Už r. 1923 vzniklo Hos­podárske združstvo čs. legionárov v Bottove. Roku 1926 založili Vodné druž­stvo Bottovo. Mali aj Pasienkárske spoločenstvo. Stavby obydlí a hos­podárskych budov pre kolonistov za­bezpečovalo Obecné prospešné stavebné a bytové družstvo kolonistov zo Slávi­kova. Štát­nu ľudovú školu postavili v Gerňove.

Po pripojení južného Slo­venska k Maďarsku museli slovenskí a českí kolonisti obec opustiť a táto bola pričlenená k Dubovcu. Väčšina obyvateľstva sa po oslobodení vrátila.

Geocaching:

Hľadajte kešku a spoznajte jeden z príbehov obce Bottovo

Mikro kešku sme umiestnili v parku v strede obce, mieste kde sa stretávali už prví osadníci, legionári.

Súradnice: 48.312701, 20.150319