Jednou z najdôležitejších zmien, ktoré územiu dnešného Slovenska priniesol koniec prvej svetovej vojny, bola pozemková reforma po vzniku Československa. V jej priebehu aj na území dnešných okresov Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava vznikali nové roľnícke usadlosti. Časť z nich bola zoskupená aj do kolonizačných osád. Takýmito kolóniami boli Bottovo, Hodejov a Slávikovo.
Pozemková reforma bola jedným z prvých ekonomických opatrení mladej republiky. Hlavným dôvodom pre jej uskutočnenie boli nevhodné vlastnícke pomery v držbe pôdy. Najmä na Slovensku bolo málo vlastníkov poľnohospodárskych usadlostí strednej veľkosti a na drobných vlastníkov pripadal relatívne nízky podiel pôdy. Zato rozsiahle pozemky patrili veľkostatkárom. Z hospodárskych, politických a sociálnych dôvodov sa prijala zásada, že treba odstrániť neprimerané sústredenie pozemkovej držby latifundistov, často cudzích štátnych príslušníkov a pôdu urobiť prístupnou tým, ktorí ju potrebujú na zveľadenie svojho poľnohospodárskeho majetku.
Kolónia Bottovo leží v nadmorskej výške 195 m v južnej časti Rimavskej kotliny v doline Belínskeho potoka pri odbočke z cesty Jesenské—Rimavská Seč. Na východe s ňou susedí kolónia Orávka. Dnešné Bottovo pozostáva z troch relatívne samostatných sídelných útvarov, a to Dobrá, Gerňov a Dievčenská pole. Dobrá vznikla ako samota pri kráľovskej hradskej v druhej polovici 18. storočia, Gerňov a Dievčenské pole ako kolónie na pôde veľkostatku Jelšava (dvory Gernyä-Gerňov a Leánymezó Die včenské pole), majiteľom ktorého bol Filip ]oňáš Coburg-Gotha. Tento coburgovský veľkostatok mal v súčasnom okrese Rimavská Sobota ešte dvory Vyšný Blh, Čobánka a Kacagó. Celková výmera veľkostatku bola 3332 ha, z toho bolo 2426 ha poľnohospodárskej pôdy. Okrem toho k veľkostatku patrilo rozľahlé lesné hospodárstvo, ktoré v okresoch Rimavská Sobota a Rožňava zaberalo okolo 2590 ha pôdy
Keďže majiteľom veľkostatku bol cudzinec, celé hospodárske dvory rozdelili medzi nových užívateľov. Na dvore Vyšný Blh vznikol zvyškový majetok, ktorý bol zoštátnený. Zostávajúcu výmeru rozdelili drobným prídelcom v okolitých obciach. Menované štyri ďalšie dvory čiastočne rozparcelovali kolonistom.
Kolónia Bottovo mala 57 usadlostí s výmerou 623 ha celkovej a 420 ha poľnohospodárskej pôdy; spoločné vlastníctvo kolonistov malo výmeru 69 ha. Spočiatku sa kolonistom prideľovali usadlosti v dvoch samostatných kolóniách: Gerňov a Dievčenské pole. Hoci vznikali súbežne, mali rozdielne obyvateľstvo. Kolonistov uviedli do držby pozemkov dňom 1. 10. 1921, takže išlo o jedny z prvých kolonizačných osád na Slovensku. V osade Gerňov sa usídlili bývalí príslušníci československých légií. Podľa nedatovaných prihlášok ich bolo celkom 35, z nich jeden bol francúzskym, ostatní ruskými legionármi. Väčšinou (69 percent) boli českej národnosti.
Najviac ich pochádzalo z Českomoravskej vrchoviny a okolia Olomouca.
Slovenskí kolonisti pochádzali prevažne z Pohronia, z okresov Rimavská Sobota, Lučenec, z Východnej a z Maďarska. V osade v čase jej vzniku žilo 186 osôb (98 mužov, 88 žien), z toho bolo 102 detí (57 chlapcov, 45 dievčat). Náboženská štruktúra obyvateľstva bola rôznorodá.
V archívnych materiáloch sa uvádza, že hospodársky rozvoj kolónií brzdil nedostatok lúk, ktorý neodstránil ani prídel z veľkostatku Jánošovce (kolonisti žiadali väčšie výmery). Kolonisti nemohli ani potom chovať dobytok v dostatočnom množstve. Žiadali preto prídel lesa, aby ho mohli zmeniť na pasienok. Naviac nemali hospodárske náradie, ani plemená dobytka, vhodné pre tunajšie podmienky a väčšinou im chýbali aj skúsenosti z hospodárenia v nížinných oblastiach. Pre zlepšenie situácie si kolonisti zakladali svojpomocné združenia. Už r. 1923 vzniklo Hospodárske združstvo čs. legionárov v Bottove. Roku 1926 založili Vodné družstvo Bottovo. Mali aj Pasienkárske spoločenstvo. Stavby obydlí a hospodárskych budov pre kolonistov zabezpečovalo Obecné prospešné stavebné a bytové družstvo kolonistov zo Slávikova. Štátnu ľudovú školu postavili v Gerňove.
Po pripojení južného Slovenska k Maďarsku museli slovenskí a českí kolonisti obec opustiť a táto bola pričlenená k Dubovcu. Väčšina obyvateľstva sa po oslobodení vrátila.
Geocaching:
Hľadajte kešku a spoznajte jeden z príbehov obce Bottovo
Mikro kešku sme umiestnili v parku v strede obce, mieste kde sa stretávali už prví osadníci, legionári.
Súradnice: 48.312701, 20.150319
