revuca9

Bulhari z Kúpeľnej

Na územie Slovenska začali Bulhari prichádzať už koncom 18. storočia. Najviac bulharských zeleninárov, ktorí predstavujú najznámejšiu a historicky najpočetnejšiu skupinu Bulharov na Slovensku, prišlo na územie Slovenska až koncom 19. a v 1. polovici 20. storočia. Usadzovali sa v oblastiach s priaznivými klimatickými a pôdnymi podmienkami a v okolí miest, kde nachádzali odbytiská svojej zeleninárskej produkcie. Ďalší Bulhari prichádzali na Slovensko až v 2. polovici 20. storočia, v 50. a 60. rokoch študovať na vysokých školách. Značná časť z nich po absolvovaní štúdia zostala na Slovensku.

Spôsob života bulharských zeleninárov sa svojimi etnokultúrnymi, výrobnými i organizačnými zvláštnosťami odlišoval od majoritného obyvateľstva. Pôsobili združení do tzv. kompanijí, akýchsi výrobných kolektívov, ktoré tvorilo 10-15 členov, nazývaných ortaci. Väčšinou nevlastnili pôdu, ale pracovali na prenajatej pôde – záhradách, počas sezóny priberali z radov domáceho obyvateľstva námezdných robotníkov. Členovia kompanijí spolu bývali v jednoduchých provizórnych domcoch s najnutnejším hospodárskym vybavením, spoločne pracovali i stravovali sa. K výrobným zvláštnostiam bulharských zeleninárov patrilo rozširovanie málo známych teplomilných plodín, nové spôsoby zavlažovania a i. Podnikanie a delenie zisku v kompaniji bolo zabezpečované účastníckym spôsobom. V medzivojnovom období sa z mnohých účastníkov stávali samostatní podnikatelia. Bulharskí zeleninári boli cenení ako zeleninárski špecialisti, svoje vedomosti uplatňovali najmä v poľnohospodárskych organizáciách.

Zo spomienok Ľudovíta Barančoka: „Bolo to v rokoch, kedy sme na hornom konci Kúpeľnej ulice, v okolí starej horárne, v Doline a na Viničke (Viniške) prežívali detstvo a školské roky. V čase, keď Revúcke kúpele s okolím mali iný vzhľad, keď tam na majálesoch znela cigánska hudba, keď v kolkárni bolo počuť hlas padajúcich kolkov a dunenie gúľ v bubni. Keď Kúpeľná ulica bola plná gaštanov, líp a lavičiek, Dolina a Vinička zas plná záhrad a rôznych ovocných stromov. Sadili ich revúcki ovocinári a horár mesta i na okraj cesty, na zemi nikoho, aby bolo pre každého, i pre potomkov.

Vinička bola celá úrodná a starostlivo obrobená. Tam sa na zeleninárstve urodilo všetko, čo k zdravému životu bolo treba. Rodila sa zelenina každého druhu a každým rokom vo veľkom množstve, na veľkej neohradenej ploche, väčšinou pod holým nebom. Pekná a bohatá to bola úroda, pretože zem tam obrábali Bulhari.Niekedy ich bolo viac, inokedy menej, na jar prišli, na jeseň odišli, ale nie všetci. Niektorí sa v Revúcej i natrvalo usadili.

Na poli pracovali ľudia z Revúcej, Muránskej Dlhej Lúky a my, školáci, cez prázdniny. Úroda sa predávala priamo na „Viničke“, v meste na „placu“, vozmi sa prevážala na Horehronie. Chýr o Bulharoch a ich úrode šiel ďaleko. Veľmi osožný bol Dolinský potok od Kúpeľov, ktorý títo majstrovsky využívali. Nikdy nič nevyschlo, vždy všetko dozrelo. Bulhari to vedeli, že čo kedy, kde zasadiť, zasiať, kedy čo cloniť, prikryť, odkryť, aby ani slnko, ani mráz ničomu neublížil. Rád na týchto ľudí a na ich robotu spomínam. Odborníci to boli, zemi rozumeli, krásnu úrodu vykúzlili. Skoro každá rodina v Revúcej mala svoju záhradku a pestovala si zeleninu, napriek tomu zelenina z Viničky bola žiadaná.
Tak sme niekedy, my, deti, žili na hornom konci Kúpeľnej ulice v dostatku zdravého ovocia a zeleniny. Za všetkým bola statočná robota. Tam u nás dozrievalo bohatstvo a pre nás zdravie, zásluhou umu a usilovnosti dobrých a pracovitých ľudí.“

Geocaching:

Hľadajte kešku a spoznajte jeden z príbehov mesta Revúca

Mikro kešku sme umiestnili na autobusovej zastávke na konci Kúpeľnej ulice v Revúcej.

Súradnice: 48.689301, 20.099244